História klubu

29. novembra 1899 založil Joan Gamper Football Club Barcelona. Gamper vybral kráľovskú modrú a tmavo červenú ako farby klubu - tieto pôvodne pochádzajú zo švajčiarskeho kantonu, odkiaľ sa do Barcelony prisťahoval. Zrodila sa tak legenda: Kubala, Suárez, Cruyff, Maradona a Ronaldinho, okrem iných, podpísali pre tento klub. Počas 20. storočia sa Barca stala symbolom Barcelony, symbolom, ktorý prezentoval Katalánsko ako národ. Preto sa používa spojenie Barca - "viac ako klub".

Zrodila sa legenda

Píše sa 29. november 1899 a v malej kancelárii Solé Gym sa stretáva Gamper s Gulteri Wildom, Lluisom d ´Osso. Prítomní boli taktiež Bartomeu Terrados, Otto Kunzle, Otto Maier, Enric Ducal, Pere Cabot, Carles Pujol, Josep Llobet, John Parsons a William Parsons. Jedenásť športovcov sa zišlo, aby vytvorili futbalový klub. Gulteri Wild bol zvolený za prezidenta. Prvý zápas sa konal na Bonanovom cyklistickom okruhu a hralo sa proti skupine Angličanov, ktorí sa usadili v Barcelone - tento zápas však Angličania vyhrali 1-0. 14. marca 1909 - desať rokov po založení - bol otvorený prvý vlastný štadión s kapacitou 6000 miest na Industriálnej ulici. V týchto dobách sa začala odvíjať prvá víťazná séria - v rokoch 1909 až 1922 vyhrala Barcelona osemkrát Katalánske majstrovstvá a päťkrát Španielske majstrovstvá. 

Štadión Les Corts

Katedrála futbalu - tak sa tiež nazýval štadión na Les Corts, ktorý bol slávnostne otvorený 20. mája 1922. Pôvodná kapacita bola 30 000 divákov, avšak neskôr bola rozšírená až na dvojnásobok. V roku 1924 mal klub už 12 207 členov a veľké množstvo priaznivcov založilo Nadáciu FC Barcelona. Behom sezóny 1928/1929 vyhrala Barca práve založenú Španielsku národnú ligu a zakončila tak druhé desaťročie titulom.

Tridsiate roky

Presne v polovici roku 1930 - 30. júla zomrel zakladateľ klubu Joan Gamper - začiatok desaťročia tak akoby predznamenal ústup klubu do pozadia - spoločenský úpadok, odchod mnoho členov, zlé športové výsledky a Frankova politická diktatúra. Občianska vojna, ktorá sa v Španielsku začala v roku 1936 mala na klub katastrofálne následky. Josep Suňol, prezident klubu, bol zabitý Frankovými vojakmi blízko Guadalajary. No Barca toto obdobie prežila a to i vďaka Americkému Tour po USA a Mexiku, na ktorom zarobila dostatok peňazí. V marci 1938 nechal Franko zhodiť na členský klub FC Barcelony bombu, ktorá spôsobila obrovské škody. O rok neskôr to bolo ešte horšie, keď sa FC Barcelona stala symbolom katalánskeho ľudu a tým pádom miestom, ktoré mohli Frankovi vojaci perzekuovať. Počet členov klesol až na 3486.

Latinský pohár

Počas štyridsiatych rokov sa Barca spametala zo svojich vnútorných ťažkostí. V júni 1943 sa odohral najškandálnejší zápas proti Madridu na ihrisku Chamartín, keď naši hráči boli zosmiešňovaní nielen rozhodcom, ale aj políciou. Preziden Piňeyro (fašista) bol vývojom zápasu tak zhnusený, že podal okamžitú demisiu. S jeho odchodom sa začalo blýskať na lepšie časy. V rokoch 1944/45, 1947/48 a 1948/49 vyhrala Barcelona Španielsku národnú ligu a v roku 1949 Latinský pohár - predchodca dnešnej Ligy Majstrov - bol to prvý európsky úspech hráčov ako bol César, Basora, Velasco, Curta, bratia Gonzalvo, Seguer, Biosca a Ramallets. Päťdesiate výročie založenia klubu sa oslávilo tiež vysokým počtom členov - v týchto dňoch ich bolo 24 893.

Kubala

Ladislav Kubala prišiel do Barcelony v júni 1950 a urobil z Barcy neporaziteľný tím, samozrejme spolu s Basorou, Césarom, Morenom a Manchónom. V rokoch 1951 až 1953 vyhrala FC Barcelona každú súťaž, ktorá bola k dispozícii (2x Španielska liga a 3x Španielsky pohár). Z tejto zlatej éry je dobré vyzdvihnúť sezónu 1951/1952, ktorú poznáme pod označením Päť pohárov - Barca vyhrala Španielsku ligu, Španielsky pohár, Latinský pohár a trofeje Eva Duarte a Martini Rossi.

Camp Nou

Kubala bol až príliš veľký pre štadión Les Corts a tak Francesc Miró Sans navrhol vybudovať nový štadión - Camp Nou, ktorý bol slávnostne otvorený 24. septembra 1957 a mal kapacitu 90 000 miest - stavbu financovali členovia klubu členskými príspevkami zaplatenými na desať rokov dopredu. Barca vyhrala Španielsku ligu v rokoch 1958/59 a 1959/60 a Pohár UEFA v sezónach 1957/58 a 1959/60 vedená Heleniom Herrerom s hráčmi ako Kocsis, Czibor, Kubala, Martinéz, Suárez, Villaverde, Olivella, Gensana, Segarra, Grácia, Vergés alebo Tejada. Naopak nadchádzajúca dekáda bola desaťročím krízovým (iba 2x Španielsky pohár a v roku 1966 Pohár UEFA). No práve v tejto dobe sa zrodilo to povestné "VIAC AKO KLUB" - Barca už bola viac ako len športový klub - jej farby sa stali časťou obrany Katalánskej národnej identity.

Cruyff 

V roku 1973 podpísal v našom klube zmluvu Johan Cruyff a doplnil tak zlatú útočnú radu Rexach, Asensi, Sotil a Marcial, ktorí doviedli náš klub k ligovému víťazstvu v sezóne 1973/1974. Blížilo sa 75. výročie založenia klubu a počet členov vyskočil až na 65 966. Nebolo pochýb, že FC Barcelona je momentálne najsilnejší klub v celej Európe. K príležitosti tohto výročia namaľoval Joan Miró nezabudnuteľný plagát. 

Josep Lluís Nuňez

Prichádza rok 1978 a prezidentom sa stáva Nuňez. Klub začal nielen spoločensky, ale aj finančne rásť - počet členov presiahol sto tisíc a bolo založených množstvo fanklubov po celom svete. FC Barcelona sa stávala jedným z najvýznamnejších športových celkov na svete.

Samozrejme tento rast sa premietal i do vysokých investícií do infraštruktúry - kapacita Nou Campu bola navýšená až nad 100 000, bol postavený Miniestadi, Plác Blaugrana a ďalšie. Nuňezova éra bola symbolom úspechu nášho klubu - Bazilejský Pohár Víťazov Pohárov, Španielska liga pod Terry Venaseblom, Cruyffov Dream Team (1990 - 1994), ktorý dokázal štyrikrát vybojovať ligový titul, Pohár Víťazov Pohárov, Španielsky pohár, Španielsky superpohár a predovšetkým pohár Ligy Majstrov   (do tej doby Európsky pohár Majstrov) vo Wembley. Na úspechy Cruyffa mal naviazať Bobby Robson (asistentom bol Mourinho), ktorý získal taktiež Pohár Víťazov Pohárov, Španielsky pohár a Španielsky superpohár. Ďalším trénerom bol Luis van Gaal, ktorý získal s tímom dvakrát po sebe španielsku ligu. Po tejto druhej zlatej ére prišiel útlm a šesťročné čakanie na ďalší ligový titul spojené s nielen finančnými, ale aj problémami s identifikáciou.  

Dnešná Barca

 Rok 2003 a veľké finančné a športové problémy ústia do odvolania prezidenta Gasparta a zvolenia mladého advokáta Laportu do čela nášho klubu. Po šesťročnom čakaní prichádza prvý ligový titul a na seba nenechajú dlho čakať ani idividuálne úspechy našich hráčov. Dnešná FC Barcelona však nie je len futbal, ale i basketbal, hádzaná, volejbal, futsal, baseball, krasokorčulovanie. Lahôdkou je ľadový hokej a cyklistický tím, samozrejmosťou je potom tím ženského futbalu. Dnešný klub má už viac ako 16 500 členov a ako kediný figuroval v každom ročníku európskych súťaží. V roku 2006 získala FC Barcelona svoj druhý pohár Ligy Majstrov, keď vo finále porazila anglický Arsenal. 

Nasledoval ale opäť útlm spôsobený predovšetkým nočnými ťahmi niektorých hráčov, ktoré vtedajší tréner Frank Rijkaard nedokázal korigovať. Preto musel odísť z tímu Ronaldinho, Deco a iní a na trénerský post bol v roku 2008 dosadený Josep Guardiola. Pod jeho taktovkou získal omladený tím vedený Xavim a Lionelom Messim v sezóne 2008/2009 ligový titul, titul z domáceho pohára a v ostro sledovanom finále Ligy Majstrov porazila FC Barcelona obhajcu titulu Manchester United. To však nebolo v roku 2009 všetko. Nasledoval zisk dvoch superpohárov - španielsky proti Athleticu Bilbao a európsky prot Shakhtaru Donetsk. V úplnom závere bol rok 2009 korunovaný víťazstvom na Majstrovstvách sveta klubov. Do výkladných skríň tak po viac ako 110 ročnej histórii pribudol jediný pohár, ktorý dovtedy katalánskemu veľkoklubu chýbal.