Joan Gamper

Vráťme sa teraz spolu do 19. storočia. Práve v tejto dávnej dobe sa začal písať príbeh, ktorý dnes budeme rozprávať. Príbeh o mužovi, ktorý žil svoj sen. O mužovi, ktorý sa neobával prekážok a kráčal aj cez pády za svojimi túžbami. Príbeh o mužovi, ktorého odhodlanie ovplyvnilo milióny ľudských životov, o mužovi, ktorého nesmrteľný odkaz žije aj v 21. storočí. Príbeh o mužovi, ktorý behom päťdesiatichdvoch rokov svojho života dokázal stvoriť legenu, príbeh o Joanovi Gamperovi.

Hans Max sa narodil rodičom Augustovi a Rosine Emme vo švajčiarskom mestečku Winterthur 22. novembra 1877. Bohužiaľ, malý chlapec sa musel so svojou matkou rozlúčiť už v ôsmich rokoch, keď podľahla metle vtedajšej doby - tuberkulóze. Rodina sa vvtedy presťahovala do Zurichu. Joan už od najútlejšieho destva neskrýval svoju lásku k akémukoľvek športu; bol výborný cyklista a bežec, na vysokej úrovni sa venoval rugby, tenisu i golfu. V rodnom Švajčiarsku bol však vždy považovaný predovšetkým za futbalistu - slavný klub FC Basel viedol s kapitánskou na rue, hral tiež za Excelsior Zurich a FC Zurich. Roku 1897 pôsobil vo francúzskom Lyone ako rugbyový hráč mužstva Athletique Union.

Jeden z najkľúčovejších okamihov Joanovho života prišiel v roku 1898. Vtedy sa dvadsaťjedenročný mladík vypravil na návštevu za svojim strýkom Emiliom Gaissertom do katalánskej metropoly, Barcelny. Mesto v tejto dobe prežívalo "renaixencu", katalánske národné obrodenie, spojené s priemyselným aj spoločenským rastom. Gamper pôvodne cez Barcelonu iba prechádzal, keď mieril do Afriky pomôcť založiť cukrovú spoločnosť, avšak prekásne mesto ho natoľko okúzlilo, že sa rozhodol zosať. Čoskoro sa naučil hovoriť plynule katalánsky a prijal taktiež katalánsku podobu svojho mena;Joan. Ako vyučený účtovník dokázal nájsť prácu v železničnej spoločnosti "Sarria Railway Company". A svoju športovú vášeň ukájal ako publicista dvoch švajčiarskych novín. Vo svojom entuziazme sa pripojil k tamojšej "Švajčiarskej evanjelickej cirkvi" a začal hrať amatérsky futbal uprostred protestantskej komunity v okrese "Sarria-Sant Gervasi". Pri tom všetkom navštevoval "Gimnasio Solé", čo, ako sa neskôr ukázalo, malo kľučový vplyv na Joanovu ďalšiu budúcnosť. Sám potom patril k spoluvydavateľom časopisu "Los Deportes". 

Až potom prišiel rok 1899. Joan pre svojich priateľov organizoval kazdú nedeľu futbalové zápasy, na zápasy pozýval škótskych a anglických zamestnancov, pracujúcich v blízkych textílnych fabrikách. Spolu s Gamperom sa v miestnom futbale angažovala ešte druhá skupina, pracujúca okolo gymnázia v Tolose. A práve tunajších aktivistov Joan oslovil s myšlienkou založiť futbalový klub;s pochopením sa však nestretol. Majiteľovi školy, Jaime Vilovi, sa nepáčilo veľké množstvo cudzincov, ktorí spolu s Gamperom spolupracovali. Joan sa vtedy obrátil na svojho priateľa Manuela Solého (majiteľa už spomenutého "Gimnasia Solé"). Spolu s ním vybral skupinu 12-tich hráčov, ktorých kapitánom sa stal práve samotný Gamper. Prvý článok o plánovanom založení nového klubu vyšiel v miestnych  novinách "Sport" už 22. októbra.

Futbaloví nadšenci zo "Sarriá-Sant Gervasi" po prečítaní správy usporiadali oslavu, na ktorej sa dohodli o posledné organizačné detaily. A 29. novembra 1899 bol v malej kancelárii "Gimnasia Solé" slávnostne založený Futbol Club Bartcelona s hráčmi Gulteri Wildom, LLuisom D´Osso, Bartomeu Enricom Ducalom, Pere Cabotom, Carlosom Pujolom, Josepom Llobetom, Johnom Parsonsom, Williamom Parsonsom a Joanom Gamperom;historicky prvou zostavou nového klubu. 

Gamper s jeho priateľmi sa hneď dohodli na štyroch základných bodoch: na "Gimnasiu Solé" a granátovej červenej, plat bol 2 pesety a zápasy sa konali na ihrisku "L´Horta". Ďalej bolo dohodnuté, že funkciu prezidenta dostane Walter Wild, sekretára Luis D´Osso a pokladníka Bartolomé Terradas. Počas decembra bol vytvorený a prijatý klubový znak. Jeho súčasťou sa stali farby Katalánska, kríž na bielom pozadí (symbol svätého Jordiho) a klubové farby.

V tomto mesiaci FC Barcelona odohrala svoj prvý zápas proti mužstvu "Anglická kolónia", zloženého z ostrovanov žijúcich v Barcelone. Gamperov tím vtedy preral 0:1, ale ďalšie zápasy (odohrané 24.12. a 26.12.1899) už priniesli omnoho šťastnejšie výsledky;tím "Catalá" podľahol Barce 3:1 a "Anglická kolónia" na Joanových chlapcov nestačila v odvete, ktorá sa skončila výsledkom 2:1. Joan Gamper obliekal dres Barcelony v rozmedzí rokov 1899-1903, odohral 51 zápasov a strelil neuveriteľných 120 gólov, čo dáva priemer 2,35 gólu na zápas. V sezóne 1901/1902 dokázal klub získať prvú trofej, keď dominoval v súťaži Copa Macaya. V roku 1902 sa Barca prebojovala až do finále Copa del Rey, kde však podľahla tesne mužstvu Vizcaya Bilbao 1:2.

Roku 1908 sa stal Gamper klubovým prezidentom. O rok neskôr Barca otvorila svoj prvý vlastný štadión s kapacitou 6000 divákov, ležiacich v "Industriálnej ulici". Gamper svoju funkciu - aj cez všetky vnútorné rozpory a vonkajšie snahy o narušenie kľudného chodu klubu, zvlášť zo strany Španielskej hráčskej federácie - úspešne zastával v rozmedzí rokov 1908-1909, 1910-1913, 1917-1919, 1921-1923 a 1924-1925. Počas jeho pôsobenia stúpol počet členov klubu až na 12 207. Joan do Barcy priviedol Paulina Alcántaru, najlepšieho strelca v histórii klubu, trénerom sa v roku 1917 stal Jack Greenwell. Barcelona prežívala prvú zlatú éru - keď klbu triumfoval v Championat de Catalunya, šesťkrát v Copa del Rey a štyrikrát v Copa de Pyrenés, vyhral i neoficiálne majstrovstvá Španielska. Spolu s Alcántarom oblieklai barcelonský dres Zamora, Josep Samitier, Félix Sesúmanga alebo Franz Platko. V roku 1922 bola finančná situácia klubu natoľko dobrá, že Barcelona mohla otvoriť slávny štadión "Les Corts", s kapacitou 30 000 divákov. Gamperova prezidentská éra však skonšila nešťastím;23. júna 1925 sa barcelonskí fanúšikovia posmievali španielskej národnej hymne a vzápätí aplaudovali piesni "Boh ochraňuj kráľovnú" "hymna britského impéria). Diktatúra Gampera obvinila z propagácie katalánskeho nacionalizmu, Les Corts bol na šesť mesiacov zatvorený a Joan bol zo Španielska vyhostený. Nešťastný sa vtedy vrátil do svojho rodného Švajčiarska, kde ho však osobná kríza, zapríčinená depresiami a nedostatkom peanzí, dohnala 30. júna 1930 k tragickej samovražde. 

Odkaz zakladateľa klubu však žije aj naďalej. Gamper za FC Barcelonu bojoval, nepoľavil ani v ťažkých začiatkoch, keď sa zdalo, že mladý klub kvôli ťažkej finančnej situácii prestane existovať, prviedol Barcu k prvým športovým úspechom i cez odpor španielskych organizácii, to on bol prvým symbolom "més que un club". Na jeho počesť prezident Enric Llaudet v roku 1966 zahájil tradíciu "Gamperovho poháru", na Joanovo dávne prianie založil v roku 1984 Josep Lluis Nuňéz "FC Barcelona Museum", blízko Les Corts nájdeme ulicu "Calle de Joan Gamper". V roku 2002 Barcelona veľkolepo oslávila 125. výročie narodenia svojho prvého zakladateľa. V pamiatke na Gamperovu šporotvú univerzálnosť už nie je Barca iba futbalovým klubom, ale tiež basketbalovým (basketbalisti donedávna nosili na dresoch nápis Winterthur Barcelona v pamiatke na Gamperovo rodné mesto), rugbyovým, cyklistickým, hádzanárskym, in-line hokejovým, volejbalovým, hokejovým a mnohým ďalším. 

Vznešený človek, výnimočný športovec, ktorý sa nebál kráčať po cestách svojich prianí. Skvelý hráč, výborný prezident, pod ktorého vedením Barca zažila prvé veľké úspechy. Snáď až príliš krutý a nevďačný bol koniec Gamperovho života, keď umieral sám a ďaleko od svojej Barcelony. Svojím životom a dielom však vstúpil do sŕdc miliónov ľudí mnhých generácií, ktorí budú vždy s úctou spomínať na veľké meno. Joan Gamper, ten, ktorý založil klub FC Barcelona.