Johan Cruyff

Keby ste sa opýtali rodených Kataláncov, kto je najväčšou legendou v histórii klubu, kto je či bol najlepší, väčšina by odpovedala, že tým najlepším je..."Božský Johan" - teda holandský hráč a neskôr aj tréner Barcy. V Barcelona má Johan výnimočné postavenie, trochu nadnesene sa dá povedať, že čo povie, to fanúšikovia berú ako neoddiskutovateľnú pravdu. Poďme si teda spoločne zhrnúť ako je hráčsku či trénerskú kariéru, tak aj jeho osobný život.

Hendrik Johannes Cruyff - ako znie jeho celé meno, jeden z najlepších futbalistov histórie svetového futbalu, sa narodil 25. mája 1947 v Amsterdame - hlavno meste Holandska. Je to druhý syn Manusa Cruyffa a Nel Cruyffovej. Jeho rodina ho najskôr oslovovala ako Jopieho, neskôr bol však premenovaný na Johana. Ako mladý žil v Amsterdame, v štvrti s názvom Betondorp, nedaľeko štadiónu De Maer, ktorý bol vtedajším domovom Ajaxu. Futbal bol už od destva pre Johana najväčším koníčkom a všetku mu tiež podriaďoval. Začínal hrať po uliciach (rozbil aj okno, čo dokazuje aj krátka videoukážka v múzeu Ajaxu). Keď Johanovi bolo iba dvanásť rokov, jeho otec zomrel na srdcovú slabosť. Pre mladého Johana to samozrejme bola veľmi ťažká rana, čo nesklr aj niekoľkokrát potvrdil. 

Po smrti otca požiadala Johanova matka o pomoc zástupcu Ajaxu. V tej dobe už bol Cruyff mladší známy aj medzi zástupcami klubu. Niekoľkokrát sa mu pošťastilo, že si mohol zakopať s hráčmi prvého tímu, ktorí boli preňho veľkými vzormi. Johan začal nastupovať v mládežníckych tímoch Ajaxu od svojich desiatich rokov. Už skoro dokázal svojím umením presvedčiť niekoľko odborníkov, ktorých fascinovala hlavne jeho kotrola lopty, skvelé periférne videnie a samozrejme tiež technika. V roku 1962 boli v Ajaxe presvedčení, že im vyrastie jeden z najväčších talentov v historii klubu. O dva roky neskôr Johan debutoval vo farbách prvého tímu, tréner Buckingham ho nasadil v zápase proti Helmondii. Svoj prvý gól v drese Ajaxu strelil Johan 14. novembra toho roku, súperom bol FC Groningen. Kariéra mladého hráča sa v tej dobe rozvíjala veľmi rýchlo, v Ajaxu nosil dres s číslom 14, ktorý mu patril ako v klube, tak i v reprezentácii až do konca kariéry. "14" dokázala všetko - perfektnú hru oboma nohami, prehľad v hre i dobré zakončenie hlavou. 

 Johan bol jedným z najlepšie technicky vybavených hréčov tej dobry, naviac mal i skvelú strelu, takže sa dá bez obáv tvrdiť, že to bol "kompletný" hráč. V novembri roku 1967, vtedy iba v dvadsiatich rokoch, sa mu podarila nevídaná vec. V jednom zápase nastrieľal 6 gólov, čo už je však v dnešnom futbale prakticky nemožné. Johan mal aj napriek svojmu nízkemu veku veľkú autoritu medzi svojimi spoluhráčmi a to i tými staršími. I vďaka tomu to bol práve on, kto najčastejšie nosil kapitánsku pásku. V roku 1966 vybojoval spolu so svojimi spoluhráčmi pre Ajax majstrovský titul. V rozhodujúcom zápase Ajax porazil Twente 2:0, jedným gólom prispel i Cruyff. Ešte v tom istom roku bol iba deväťnásť ročný mladík povolaný do holandskej reprezentácie, ktorú vtedy viedol George Kessler. Vo svojom debute pomohol Holanďanom k víťastvu i jedným gólom...Druhý reprezentačný zápas už tak vydarený nebol, proti Československu si pripísal červenú kartu. Cruyff bol po celú dobu kariéry typom hráča, ktorý často diskutuje s rozhodcami. 

 Zanedlho sa Cruyff stal najlepším holandským hráčom. Ajax s Johanom v zostave dosiahol veľkých úspechov a naviac hral skvelý ofenzívny futbal, ktorý bol založený na rotácii hráčov, ktorí si menili svoje miesta. Táto taktika sa označovala ako tzv. "totálny" futbal. Po tom, čo Ajax opustil predstaviteľ "totálneho" futbalu - Rinus Michels, sa Johan tiež rozhodol pre zmenu. Cruyff v Ajaxu prežil desať rokov, po tom čo prehlásil, že chce skúsiť niečo nové, mu však bola spoluhráčmi odobraná kapitánska páska, čo trochu degradovalo jeho oddanosť pre Ajax. 

 V roku 1973 Johan prestúpil za svojím priateľom Johanom Neeskensem do Barcelony, kde prišiel na päťnásobok svojho platu v Ajaxe. Rekordný prestup Cruyffa z Ajaxu do Barcelony sa v Johanovej rodnej zemi rozoberal ešte veľmi dlho. S Barcou sa mu podarilo vyhrať množstvo trofejí a titulov, čo však "culés" nikdy nezabudnú je to, že Barca s Cruyffom v zostave deklasovala Real na jeho štadióne Santiago Bernabeu 5:0. S číslom deväť na drese hral Cruyff v Barcelone päť rokov, nastúpil do 143 zápasov, v ktorých nastrieľal 48 gólov. V roku 1978 Cruyff odohral svoj posledný zápas v drese "Blaugrana" proti...svojmu bývalému tímu - Ajaxu. Potom sa Johan rozhodol odísť do Spojených štátov, kde najskôr hájil farby Los Angeles, neskôr nastupoval za Washington. Liga v USA však skrachovala (hlavne kvôli vysokým platom).

V roku 1974 sa trénerom holandského národného tímu stal Rinus Michels, Cruyffov tréner z Ajaxu a predstaviteľ "totálneho" futbalu. Na majstrovstvách sveta 1974 Holanďania postupne porazili Uruguay 2:0, remizovali bez gólov so Švédskom a na samotný koniec bojov v základnej skupine deklasovali Bulharov 4:1. Do ďalšej skupiny dostali za súpera Argentínu, NDR a Brazíliu. Tam sa opäť prejavil Michelsov útočný systém, keď jeho zverenci porazili reprezentantov východného Nemecka 2:0 a rovnakým výsledkom nakoniec i Brazíliu. Vo filnále proti nim stále reprezentanti usporiadajúceho Nemecka. I keď sa Holanďania vo finále dostali do vedenia už v druhej minúte, neudržali ho a nakoniec Nemcom podľahli 1:2. Aj keď sa vtedy boli Holanďania pre fanúšikov jasne najlepším mužstvom turnaja, musela sa uspokojiť iba so striebornými medailami. V útoku hral priam líder a kapitán mužstva - "Božský Johan". Pred turnajom mal reprezentanti medzi sebou rozbroje, ktoré sa týkali rozdelenia prémií za účasť a výsledok na majstrovstvách, na hre a výsledkoch sa to však vôbec neprejavilo. Cruyff, ktorý sa v mužstve tešil najmenej rovnakému rešpektu ako tréner Michels, na konci roka obdržal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu pôsobiaceho v Európe. 

 Majstrovstvá sveta v roku 1978 bojkotovali Willem van Hanegem a...Johan Cruyff. Cruyff bojkotoval kvôli krokom vlády, hovorilo sa však aj o sporoch vo vnútri tímu. "Božský Johan" už nikdy potom v reprezentácii nenastúpil, jeho bilancia sa teda zastavila na číslach 48/33 (počet zápasov / počet gólov). Holandsko nakoniec podľahlo opäť až vo finále, kde nestačilo na Argentínu, ktorá zvíťazila 3:1.

Po pôsobení v USA sa Cruyff vrátil späť na starý kontinent, konkrétne späť do Španielska, kde začal obliekať dres Levante. Tam však strávil iba rok, než sa vrátil do tímu, kde začínal s profesionálnym futbalom - Ajaxu Amsterdam. Tam dokázal vybojovať dva ligové tituly a naviac sa od neho učilo niekoľko neskôr svetovo preslávených hráčov, napríklad Marco van Basten či bývalý tréner Barcy Frank Rijkaard. Celkovo v drese Ajaxu nastúpil do 275 zápasov, v ktorých nastrieľal 204 gólov. V roku 1983 jednal podobne "kontroverzne" ako pri prestupe do Barcelony. Vtedajší prezident Ajaxu  Ton Harmsen totiž prehlásil, že Cruyff je už príliš starý. Hráč neváhal a podpísal kontrakt s najväčším rivalom Ajaxu - Feyenoordom. Klubu zo štadiónu De Kuip pomohol vybojovať ligový titul po dlhých deviatich rokoch, k tomu naviac so spoluhráčmi propojil aj víťazstvo v domácom pohári. V roku 1984, v 37 rokoch, sa "Božský Johan" rozhodol ukončiť hráčsku kariéru. 

 Vrátil sa do Ajaxu, najprv do funckie športového riaditeľa. Tam však nevydržal dlho a už sa stal jeho trénerom. Ajax pod jeho vedením dosiahol na víťazstvo v holandskom pohári i na víťazstvo v PVP. V roku 1988 sa Johan vrátil do Barcelony. Už po svojom príchode tím úplne prebudoval, ako asistenta si vybral Carlosa Rexacha. Johan prebudoval aj herný systém a to nielen v prvom tíme. I rezervný tím totiž mal za úlohu hrať ofenzívny futbal, ktorý sa bude páčiť fanúšikom. Výhodou bolo i to, že odchovanci mal potom väčšiu šancu na presadenie sa do prvého tímu. V roku 1991 Johan podstúpil operáciu srdca. Cruyff bol do tej doby známy ako vášnivý fajčiar, dvadsať cigariet denne preňho nebol žiadny problém.

Barca pod Johanovým vedením zažila zrejme najúspešnejšie obdobie v histórii klubu. Od roku 1991 až do 1994 Dream Team nepretržite vládol španielskej lige, v tomto období naviac Cruyffovi zverenci pridali triumf v nultom ročníku Ligy majstrov. V Barce v tej dobe nastupovalo mnoho svetovo známych futbalistov, napríklad Ronald Koeman, Hristo Stoichkov, Michael Laudrup, Txiki Begiristian, Romário a ďalší. Barca v tej dobe udávala tempo svetového futbalu, na ich hru bol tiež najlepší pohľad. Zvláštnym prípadom je napríklad Hristo Stoichkov. Ten zbieral mnoho žltých kariet, často kričal na spoluhráčov, ale čo je hlavné, tímu to prinášalo efekt a i vďaka tomu víťazil. Stoichkov bol pri zisku troch zo štyroch po sebe idúcich vyhraných ligových titulov najlepším strelcom mužstva. Veľmi dôležitú pozíciu v mužstve mal i kapitán Jose Maria Bakero, ktorý keby nevstrelil v zápase proti Kaserslauternu, Koeman by sa nikdy nemohol presláviť víťazným finálovým gólom. 

 Keď sa začal súťažný ročník 1990/91, brankár Zubizarreta bol jediným, kto "prežil" zo zostavy, ktorú Cruyff v roku 1988 preberal. V rokoch 1990/91 až 1993/94 bol "Zubi" jasnou jednotkou medzi tyčami. V klube v tej dobe nastupovali napríklad Bakero i Begiristain z Realu Sociedad, z Athlética Julio Salinas či Eusebio. Salinas strelil v 303 zápasoch za Barcu 152 gólov, jeho vzťah s Johanom sa nazýval ako "milovanie i nenávisť". Na pravom krídle nastupoval Goikoetxea, ktorého skvelé krídelné prieniky boli hlavnou zbraňou tímu, ktorý v roku 1991 vybojoval prvá zo štyroch majstrovských titulov. Romário dokázal v jednej jedinej sezóne nastrieľať 30 gólov, z čoho najmenej polovica bola skutočne nádherných. V tíme hral tiež Guillermo Amor, ktorý bol jediným hráčom, ktorý prežil s Cruyffom celých osem rokov, čo bol Johan trénerom. Napriek tomu, že bol skôr defenzívnym a bojovným hráčom, dokázal dokopy streliť 91 gólov. V tíme sa začínal presadzovať i jeden z najlepších hráčov celej histórie klubu - Josep "Pepe" Guardiola.

 Okrem Koemana v obrane nastupovali i Sergi a Ferrer, ktorí skvele podporovali útočnú fázu. Posledné dva roky pod Cruyffovým vedením už však vydarené neboli, tím totiž nevybojoval ani jeden titul. V poslednom roku dokonca Barce hrozilo, že sa nekvalifikuje do európskych pohárov, nakoniec však situáciu zachránil Johanov syn Jordi, po ktorého góle si celé Katalánsko zhlboka vydýchlo. Po sporoch medzi Cruyffom a predizentom Lluísom Nuňezom Johan opustil klub "zadnými dverami"...

 I po odchode z klubu mal Johan množstvo trénerských ponúk. V roku 2002 sa špekulovalo či prijme ponuku viesť holandskú reprezentáciu. Cruyff však odmietol s tým, že trénerstvo je pre neho až moc stresujúcou prácou. V roku 1997 Johan poskytol pri príležitosti svojich jubilejných päťdesiatich narodenín rozhovor pre holandský futbalový magazín Voetbal International, v ktorom mimo iného prehlásil:"Ako hráč či tréner na medzinárodnej scéne som nemal dostatok času na osobný život. Dnes mám mnoho času na svoju ženu Danny, na svoje tri deti - Chantal, Susilu a Jordiho, i na svoje vnúčatá. Naviac mám čas na hranie golfu, ktorý milujem. Futbal už pre mňa nemá tajomstvo. Verím,  že tento krásny šport nezostane zničený agresívnym správaním fanúšikov či inými negatívnymi vecami."

Johan bol v  Barce v takej pozícii, že stačilo chcieť a mohol by kedykoľvek ísť robiť športového riaditeľa. Takmer isé je tiež to, že keby sa prihlásil do prezidentských volieb, vyhral by ich. Také je jeho postavenie v Barcelone. Nemôžeme sa teda čudovať, že sa ho pri každých voľbách snažia zlanáriť všetci kandidáti. Potvrdilo sa to tiež v roku 2003, kedy Cruyff podporil projekt Elefant Blue, ktorého najvyšším predstaviteľom bol Johanov priateľ a bývalý prezident - Joan Laporta. Ten tiež vyhral s prevahou nad svojimi protivníkmi. Na Cruyffovo doporučenie sa okrem iného trénerské kreslo zverilo jeho krajanovi Frankovi Rijkaardovi. Katalánski fanúšikovia i médiá už od začiatku kritizovali dvojicu Laporta - Rijkaard, lebo po zlom začiatku Barca uť skoro stratila šancu na ligový titul. Cruyff i Rijkaard tiež museli čeliť slovnému útoku Migueliho, hráča, ktorý nastúpil k najviac zápasom za Barcu v celej histórii, a ktorý v prezidentských voľbách podporoval Joana Castellsa. 

 Čo na to Cruyff? Nič. V ostatných mesiacoch roku 2003 totiž ani nebol v Barcelone. Svoj čas trávil v Mexiku, USA či v Škótsku, kde mal výborné podmienky na hranie obľúbeného golfu. V súčasnej dobe opäť väčšinu času trávi v meste pri mori. Dňa 17. mája sa ukázalo, že Johanova voľba trénera bola veľmi správna, Barca totiž vo finále Ligy majstrov porazila Arsenal 2:1. Johan gratuloval ako všetkým členom tímu a vedeniu, tak hlavne i "svojmu" trénerovi - Frankovi Rijkaardovi. 

 "Božský Johan" síce nebol majstrom sveta či "pomníkovým" idolom, jeho meno má ale aj napriek tomu vo svete stále veľký zvuk. Jeho menom je pomenovaný napríklad Holandský superpohár. Na novom štadióne Ajaxu, nosiaci pomenovanie Arena, je naviac umiestnený jeho portrét. "Myslím, že som bol najkompletnejším hráčom na svete," prehlásil tiež trochu neskromne "Božský Johan". Na prvom mieste jeho obľúbených klubov je rodný Ajax, hneď za ním je však Barca. Ako najkrajší štadión však Johan označuje barcelonský Nou Camp, čo svedčí o jeho vzťahu ku klubu, mestu i fanúšikom "blaugrana". Johan najradšej počúva Beatles a miluje Van Goghove obrazy. Bez váhania sa dá označiť za najväčšiu legendu v histórii FC Barcelona...